Zlomy a zemetrasenia

Zlomy a zemetrasenia

Predmet
Geografia
Modely
Geológia: zemetrasenie (tsunami), zlomy
Cieľová skupina
Žiaci prvého stupňa ZŠ
Celkový čas
75 minút
1
Úvodný text

„Zapnite televízor, čítajte noviny alebo surfujte po internete a takmer okamžite sa dozviete, že sa niekde bez ľudského pričinenia stalo niečo ničivé. Sila prírody je silná a desivá – stačí spomenúť tornáda, hurikány, záplavy alebo zemetrasenia. Zemetrasenia sú len jednou z veľkolepo desivých udalostí, ktoré môžu zmeniť krajinu za niekoľko sekúnd.“

2
Vzdelávacie ciele
  • Charakterizovať a definovať tri hlavné typy zlomu
  • Vedieť popísať proces vzniku zemetrasenia alebo tsunami a ich následky
  • Vysvetliť, na čo slúži seizmológia, čo je seizmograf a ako funguje
  • Rozvíjané digitálne kompetencie: tvorba kľúčových slov, vyhľadávanie obsahu na internete, pochopenie prírodných javov pomocou 3D modelu, vysvetlenie procesov na 3D modeli
  • Kľúčové slová: seizmické vlny, seizmológia, seizmograf, zemetrasenie, tsunami
3
Evokačná fáza – Sada otázok

Trvanie: 10 minút

Začnite hodinu niekoľkými otázkami, aby ste zistili aktuálne znalosti a skúsenosti žiakov:

  • Myslíte si, že sa zemské dosky pod nami pohybujú alebo sú v pokoji? Na čom zakladáte svoju predstavu?
  • Boli ste niekedy svedkami alebo ste videli v televízii či novinách pohyb Zeme? Pamätáte si, kde a kedy to bolo?
  • Čo môže takýto pohyb Zeme spôsobiť?
  • Ako sa môžeme chrániť pred škodami spôsobenými týmito pohybmi? Navrhnite možné riešenia.

Po zodpovedaní otázok by ste mali vedieť určiť hlavné kľúčové slová ako sopka, zemetrasenie a tsunami. Tento úvod umožní začať vysvetľovať, ako pohyby Zeme menia jej povrch.

4
Úvod do témy – Príčina zemetrasenia

Trvanie: 10 minút

Otvorte 3D model "Zlomy" v knižnici Corinth geológia. V rámci tohto modelu môžete prepínať medzi rôznymi typmi zlomu, otáčať model a približovať ho. Animáciu môžete zastaviť kliknutím na časovač pod modelom. Takto môžete rozfázovať jednotlivé kroky a ukázať rozdiely medzi zlomy.

Ak sa model nenačíta, otvorte ho priamo:
app.corinth3d.com/content/p_geol_zlomy

  • Normálny zlom: Vzniká pri pohybe tektonických dosiek od seba. Horný blok horniny sa pohybuje smerom nadol voči spodnému bloku. Príklad: Veľká priekopová prepadlina v Afrike.
  • Spätný zlom: Nastáva, keď horný blok horniny, ktorý sa zosúva cez spodný blok, je od neho oddelený zlomom. Príklad: Himaláje, kde indická doska tlačí na euroázijskú dosku.
  • Posuvný a sklzový zlom: Zlom, pozdĺž ktorého sa pohybuje prevažne horizontálne. Môže spôsobiť zmenu polohy ciest a brehov riek. Príklad: San Andreas v Kalifornii.
5
Aktivita – Pred a po zemetrasení

Trvanie: 10 minút

Pomôcky: Počítač s internetom, projektor

Vytvorte skupiny po 3–4 žiakoch.

Vysvetlite, že udalosti ako sopky, tsunami alebo zemetrasenia menia povrch Zeme.

Žiaci by mali vyhľadať na internete obrázky alebo videá pred týmito udalosťami a po nich. Môžete začať diskusiou o kľúčových slovách, ktoré budú používať, napr. „pred a po tsunami“, „zmeny spôsobené zemetrasením“, „obrázky Zeme pred a po sopke“. Kľúčové slová napíšte na tabuľu.

Nechajte žiakov vyhľadávať na internete a požiadajte ich, aby zapísali alebo zapamätali názov krajiny a rok udalosti, ktorá krajinu zmenila.

Cieľ aktivity: Zistiť, ktorá krajina a v akom roku bola postihnutá zemetrasením. Žiaci sa naučia tvoriť kľúčové slová a podľa nich vyhľadávať informácie, čo zlepší ich schopnosť správne vyhľadávať a zefektívni ich prácu na počítači.

6
Úvod do témy – Zemetrasenie

Trvanie: 10 minút

„Zemetrasenie je výsledkom pohybu zlomu. Miesto pod zemským povrchom, kde vzniká, sa nazýva hypocentrum a miesto priamo nad ním na povrchu sa nazýva epicentrum. Zemetrasenie môže vyvolať predotresy, hlavný otras a následné otrasy.“

Počas vysvetľovania môžete otvoriť model „Zemetrasenie“ v aplikácii Corinth v knižnici Geológia. Môžete zvýrazniť časti, ktoré práve preberáte, aby si žiaci vedeli lepšie predstaviť vznik zemetrasenia.

  • Zlom
  • Pohyb pozdĺž zlomu
  • Hypocentrum
  • Epicentrum
  • Seismické vlny
  • Tsunami

Ak sa model nenačíta, otvorte ho priamo:
app.corinth3d.com/content/p_geol_zemetreseni_tsunami

7
Úvod do témy – Seismické vlny

Trvanie: 10 minút

Ako ľudia predpovedajú, kedy sa pohyb Zeme stane životu nebezpečným? Používame na meranie pohybu nejaké prístroje?

Stručne zoznámte žiakov so seismológiou a so seismografom:

„Seismológia sa zaoberá štúdiom pohybov Zeme a seismických vĺn, ktoré sa pohybujú pod povrchom aj na povrchu. Seismické vlny sú predstavované ako vlny plné energie, ktorá sa uvoľňuje pri náhlych pohyboch hornín vo vnútri Zeme alebo pri výbuchu. Prístroje, ktoré tieto vlny zachytávajú a vyhodnocujú ich silu, sa nazývajú seismografy.“

Rozšírenie seismických vĺn môžete ukázať v 3D modeli Corinth „Zemetrasenie“ (Tsunami) kliknutím na časť Seismické vlny. Animácia ukazuje, ako sa vlny šíria. Seismické vlny sa pohybujú od hypocentra, miesta vzniku zlomu.

8
Aktivita – Trasie sa zem pod nami?

Trvanie: 15 minút

Pomôcky: fixky, pružná pravítka, páska, ťažký predmet, noviny alebo iný papier na písanie

  • Rozložte noviny alebo papier na stôl.
  • Pripojte fixku k pravítku tak, aby tvorila pravý uhol.
  • Ťažký predmet položte pred papier a druhý koniec pravítka k nemu pripevnite páskou. Fixka by mala byť blízko papiera na písanie.
  • Spýtajte sa žiakov, čo by sa stalo s papierom pri seismických otrasoch. Potom trochu zatraste stolom a sledujte výsledky – fixka by mala nakresliť čiaru.
  • Opakujte pri silnejších otrasoch a sledujte väčšie zakrivenie čiary.
  • Sestavte ďalší „seismograf“: jeden do vane s pieskom alebo vodou, druhý na stôl. Sledujte vplyv materiálu pod seismografom na výsledky.

Cieľ aktivity: Žiaci pochopia, ako funguje seismograf, aké jednotky merania sa používajú a potvrdia, že silnejšie zemetrasenie vytvorí väčšie zakrivenie čiary.

9
Aktivita – Fľaškové tsunami

Trvanie: 10 minút

Pomôcky: litrová plastová fľaša pre každého žiaka, olej na varenie, potravinárske farbivá, voda, papier, pastelky

  • Každý žiak naplní fľašu do ⅔.
  • Do vody nalejte potravinárske farbivo a pridávajte olej, kým fľaša nebude plná, a pevne ju zašróbujte.
  • Žiaci položia fľašu na stôl a prevracaním simulujú vlny.
  • Žiaci pozorujú pohyb vĺn a nakreslia alebo opíšu pohyb na papier.
  • Dohodnite diskusiu o tom, ako rôzne faktory ovplyvňujú pohyb vĺn, napr. dno oceánu, skalnaté pobrežie, Mesiac.

Cieľ aktivity: Žiaci pozorujú variabilitu vody vo vlnách a objavujú zákonitosti pohybu vĺn.

10
Reflexia a záver

Učiteľ diskutuje so žiakmi, čo sa naučili a čo ich zaujalo. Môže vytvoriť myšlienkovú mapu na tabuli alebo zapisovať postrehy iným spôsobom. Počas diskusie zhrnie nové poznatky a odporučí žiakom ďalšie vzdelávacie zdroje, ku ktorým sa môžu vrátiť alebo pokračovať v štúdiu.

Otvoriť aplikáciu Corinth